Barefoot obuv z pohľadu fyzioterapeuta alebo návrat k prirodzenej chôdzi

Čo je to barefoot obuv?

Barefoot obuv predstavuje obuvný trend, ktorý sa zameriava na návrat k prirodzenej chôdzi. Tento typ obuvi je navrhnutý tak, aby čo najviac napodobňoval chôdzu naboso, poskytoval prirodzený pohyb pre chodidlo a jeho štruktúry a umožňoval lepší kontakt chodidla so zemou.

V čom sa líšia barefooty od klasickej obuvi?

Barefoot obuv sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými vlastnosťami, medzi ktoré patrí predovšetkým tenká podrážka, ktorá umožňuje chodidlu "uchopovať" terén. Podrážka je tiež veľmi ohybná, chodidlo teda pri krokovom cykle prejde všetkými fyziologickými fázami, ktoré sú v klasickej obuvi často redukované. Nie je tu žiadna podpora klenby. Špička barefoot topánky je dostatočne široká, tak aby prsty mali dostatok miesta a mohli sa podieľať na chôdzi. K tomu práve bohužiaľ často v klasickej obuvi nedochádza vzhľadom na zúženie topánky smerom k špičke. Barefoot topánky bývajú veľmi ľahké, skrátka tak, aby čo najviac stimulovali chôdzi naboso. 

Prečo sa rozhodnúť pre barefoot obuv?

Už z historického hľadiska je jasné, že chôdza naboso je pre nás tým najprirodzenejším variantom. Avšak samozrejme je nutné reagovať na dnešnú dobu, ktorá si vyžaduje premýšľať práve v aktuálnych súvislostiach.

Nožná klenba je pre nás veľmi dôležitou štruktúrou, nielen že nás spája so zemou, ale taktiež nesie všetku váhu nášho tela a je základným kameňom pre ľudský pohyb. Na chodidlo sú z mechanického hľadiska kladené skutočne veľké nároky. Štruktúry, ktoré chodidlo tvoria (svaly, šľachy, kosti) potrebujú predovšetkým pohyb, priestor a adekvátnu záťaž, tak aby správne fungovali. Masovo používaná obuv dnešnej doby však tieto podmienky bohužiaľ väčšinou nespĺňa. Topánky bývajú tuhé, ťažké, s hrubou podrážkou, ktorá chodilo úplne izoluje od povrchu. Prsty sú natlačené v špičke tesne pri sebe, kde nemajú možnosť sa chôdze nijako zúčastniť. V rámci chôdze sa teda nezapájajú svaly, ktoré by fyziologicky mali, naopak sa neprirodzene preťažujú ďalšie svalové štruktúry. Dôsledkom potom môže byť veľmi široká škála ťažkostí dokonca aj vo vzdialenejších častiach tela, ako sú bedrá, bedrá či dokonca krčná chrbtica. Nezriedka sa tiež vplyvom zlej obuvi rieši plochá noha, na ktorú je často aplikovaná vložka alebo obuv s podporou klenby. Takáto liečba je ale vlastne kontraproduktívna, pretože klenba nepotrebuje pasívnu oporu, naopak sa musí sama naučiť pracovať a správne aktivovať. A k tomu práve nám môžu barefoot topánky pomôcť.

 

Pri nosení barefoot topánok sa aktivujú svaly klenby nohy a prsty sa zúčastňujú na odraze. Noha je teda viac osvalená a pružná. To prináša benefity nielen chodidlu, ale celému telu, ktoré na stav chodidiel reaguje. Chodidlo v barefoot topánkach vníma povrch, uchopuje ho, čím sa zlepšuje celková stabilita a koordinácia. Podľa štúdií sa tak u ľudí, ktorí využívajú barefoot topánky, znižuje riziko pádov, pretože sú schopní rýchlejšie a adekvátne zareagovať napríklad na zmeny povrchu. Práve aj vďaka väčšej miere zaťaženia prednej časti chodidla môžeme pozorovať menšie riziko zranenia, pretože celkovo je noha viac pružná a absorbuje viac nárazov, ktoré nie sú ďalej prenášané na vyššie štruktúry. Toto bolo pozorované najmä u bežcov, v porovnaní s obuvou, ktorá mala odpruženú oblasť pod pätou.

Aké sú riziká barefoot obuvi?

Asi najväčším rizikom barefoot obuvi je nevhodný prechod z klasickej obuvi. Predsa len, naše telo je adaptované na iné podmienky a prechod na chôdzu „naboso“ môže viesť k preťaženiu či zraneniu. Štruktúry sa skrátka musia na celkom náročnú zmenu pripraviť a postupne si zvyknúť.

Pre koho je barefoot obuv nevhodná?

Barefoot topánky by som rozhodne neodporučila u pacientov s výraznými deformitami nohy, ktoré treba korigovať. Ďalej by som zvážila ich nosenie u pacientov s neurologickými diagnózami, napríklad s poruchou čítania na dolných končatinách. Najmä kvôli tenkej podrážke, ktorá chodilo neochráni proti ostrým predmetom, čo by napríklad pre pacientov s neuropatiou mohlo viesť k poraneniu, ktoré si ani nemusí všimnúť. Ďalej potom individuálne, pokiaľ by chôdza v topánkach bola dlhodobo veľmi obtiažna, bolestivá alebo sa výrazne odchyľovala od správneho stereotypu chôdze.

Na záver by som ale rada zhrnula, že návrat k barefoot chôdzi vidím z fyzioterapeutického hľadiska veľmi pozitívne. Dôležitým pravidlom pri jej aplikovaní je počúvať vlastné telo a začať postupne. V priebehu dlhodobejšieho nosenia, najmä v prírode a na rôznorodom povrchu, verím, že dôjde k pozitívnym zmenám na Vašom tele.

 

Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultnej Thomayerovej nemocnice