Čo je Haglundova päta? 

Haglundova päta, známa tiež ako Haglundova deformácia, je zdravotný stav postihujúci zadnú časť päty, kde sa Achillova šľacha upína na pätnú kosť. Toto ochorenie je charakterizované rastom kostného výbežku, ktorý spôsobuje podráždenie mäkkých tkanív okolo päty, najmä šľachy a burzy (malý vačok naplnený tekutinou medzi kosťou a šľachou). Tento stav môže byť často značne bolestivý a obmedzovať pohyb.

Prečo Haglundova päta vzniká a aké má príznaky?

Haglundova päta vzniká často v dôsledku opakovaného mechanického namáhania päty. Medzi hlavné rizikové faktory patrí najmä časté nosenie obuvi s pevnými a tesnými pätami, najmä vysoké podpätky alebo topánky s tvrdým zadným lemom, môžu dráždiť oblasť, kde sa Achillova šľacha upína. Veľmi často sa s Haglundovou pätou stretávajú futbalisti alebo hokejisti, práve z tohto dôvodu a tiež z dôvodu opakovaného zaťažovania danej oblasti pri behu, korčuľovaní, doskokoch atď. Ďalej hrá úlohu aj tvar nohy. Osoby s vysokým priehlavkom, výraznejšími pätovými kosťami alebo pronáciou (vbočením) nohy majú vyššie riziko vzniku Haglundovej päty.

Najčastejšími príznakmi Haglundovej päty sú bolesť na zadnej strane päty, ktorá býva intenzívnejšia pri chôdzi, behu alebo stlačení postihnutej oblasti. Niekedy môže byť viditeľný kostný výbežok, ktorý vyčnieva nad pätu. Obuv môže na tento kostný výbežok tlačiť a spôsobiť nepríjemné pocity či otlaky. V neskoršej fáze zadná časť päty môže byť začervenaná a opuchnutá, čo signalizuje zápal burzy.

Lekár zvyčajne diagnózu stanovuje na základe fyzikálneho vyšetrenia a röntgenovej snímky, ktorý zobrazí kostný výrastok na päte. Pokiaľ je podozrenie na poškodenie šľachy alebo burzy, možno pacienta dovyšetriť pomocou ultrazvuku či magnetickej rezonancie.

Ako riešiť Haglundovu pätu?

Liečba Haglundovej päty sa môže líšiť v závislosti od závažnosti stavu a môže zahŕňať konzervatívne aj chirurgické metódy. Závisí predovšetkým na závažnosti príznakov a miere, ako veľmi stav ovplyvňuje každodenné aktivity. 

V prvom rade je potrebné obmedziť zdroje, ktoré k problému viedli, teda dopriať nohe dostatočný pokoj na regeneráciu a odstrániť mechanický stimul, ktorý otlak spôsobil (teda najčastejšie obuv). V nasledujúcej fáze sa snažíme v rámci fyzioterapie o zníženie napätia lýtkových svalov a samotnej Achillovej šľachy, a to ako manuálnymi technikami, tak aktívnym cvičením s nižšou intenzitou. Pomocníkom môže byť tiež kineziotejp či alebo chladivý sprej pri akútnej bolesti.

Na zváženie je tiež výber vhodných odľahčovacích vložiek do topánok a celkovo výber obuvi. Pokiaľ žiadna z konzervatívnych metód neprináša úľavu, možno pristúpiť k opichu alebo až k operatívnemu riešeniu. 

 Ukážku fyzioterapeutických metód, ktoré sú efektívne pri liečbe tejto diagnózy vrátane aplikácie kineziotejpu možno nájsť v nižšie priloženom videu:

  

 

Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultnej Thomayerovej nemocnice