Podvrtnutý členok - čo to je a ako ho najlepšie liečiť

Podvrtnutý členok čiže distorzia je veľmi obvyklé poranenie, s ktorým sa stretol snáď každý z nás. Aj keď sa väčšinou nejedná o závažné poranenie, dokáže poriadne potrápiť a pri nesprávnom zahojení môže mať aj dlhodobejšie následky, predovšetkým s tendenciou sa treba v budúcnosti opakovať. Preto je dobré si zhrnúť, ako v takom prípade postupovať.

Čo je to podvrtnutý členok?

Ide o zranenie, ktoré nastáva, keď sú väzy a kĺbové puzdro obklopujúce členok preťažené alebo natrhnuté. Najčastejšie k takejto situácii dochádza pri náhlom a neočakávanom pohybe, ktorý spôsobí, že sa členok otočí alebo skloní mimo svojich obvyklých hraníc pohybu. Mäkké štruktúry obklopujúce a stabilizujúce členok tak vplyvom rýchleho a neobvyklého pohybu dôjdu do krajnej polohy. V tejto krajnej polohe môže dôjsť k mikrotraumám na jednotlivých vláknach šľachy či svalu, v krajnom prípade až k úplnému pretrhnutiu. V akútnej fáze tak dôjde najprv k vyliatiu krvi, následne k zápalovej reakcii ak nej spätému opuchu, začervenaniu a lokálnemu zvýšeniu teploty.

Ako sa podvrtnutý členok prejavuje?

Hlavné príznaky môžeme zhrnúť takto: bolesť, opuch, začervenanie/modrina, obmedzenie pohybu v členku a neschopnosť sa na členok plne postaviť. To všetko predovšetkým v akútnej fáze, teda tesne po úraze. V neskorších fázach dominuje aj výrazný pocit nestability členku.

Ako podvrtnutý členok liečiť?

V akútnej fáze, teda cca 24-48 hodín po úraze, je je dobré nechať v akútnej fáze odpočinúť vo vyvýšenej polohe, zafixovať ho kompresnou bandážou. Podľa najnovších štúdií sa neodporúča pomliaždené a natiahnuté mäkké tkanivá chladiť, pretože výrazný chlad síce môže pomôcť od bolesti, ale tiež môže narušiť prirodzený proces hojenia tkaniva. Z rovnakého dôvodu sa odporúča vyhnúť sa užívaniu protizápalových liekov.

 S opuchom a hojením nám môže pomôcť aplikovanie lymfotejpu na postihnutú oblasť. Všeobecne teda v tejto ranej fáze chceme vytvoriť zranené oblasti podmienky, aby mala možnosť si v čo najväčšom pokoji zápalovou fázou prejsť.

Po odznení akútnej fázy je potrebné začať členok mierne adaptovať zaťažovaním a cvičením, ktoré zlepšia rozsah pohybu a silu. Cieľom je zlepšiť celkovú stabilitu členka tak, aby sa tkanivá zregenerovali a vytvorili stabilnú oporu, aby sa zranenie neopakovalo. V začiatkoch rehabilitácie je možné využiť bandáže na členok, ktoré pomôžu so stabilitou, avšak cieľom je naďalej fungovať bez pomôcky. Variantom je tiež fixačné tejpovanie členku, ktoré nájdete na tomto videu:

Následne, keď je členok dostatočne stabilný, je možné prechádzať v rámci cvičenia k náročnejším aktivitám, ako sú senzomotorické cvičenia s využitím balančných plôch, ježkov a šošoviek. Všeobecne by som odporučila čo najviac chôdze aj cvičenia na boso či v barefoot topánkach, pokiaľ už cítite stabilitu a členok nie je výrazne bolestivý.

Dôležité je, aby bol členok pohyblivý a svaly okolo silné a pružné. Pokiaľ totiž na šľache či svale došlo k natrhnutiu, pravdepodobne sa tkanivo zahojilo väzivom, ktoré je nutné po zranení adaptovať na záťaž a rozsahy pohybu členka. Nezdarne či nedokonale zahojený podvrtnutý členok totiž môže viesť k repetitívnym zraneniam a ich liečba je potom opakovaním fáz hojenia sťažená. Preto je dôležité rehabilitáciu po distorzii nepodceňovať.

 

Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultní Thomayerovy nemocnice