Rehabilitácia detí

Špecifiká detskej fyzioterapie

Pojem dětská rehabilitace obsahuje velké množství přístupů, konceptů a specifik. Na úvod je nutné zmínit, že je potřeba brát v potaz věk dětí, jelikož například rehabilitace kojenců se zásadně liší od rehabilitace dospívajících, která už se spíše prolíná s rehabilitací dospělých. Obecně však lze dětskou rehabilitaci definovat následovně. Dětská rehabilitace může zahrnovat léčbu různých stavů a poruch, včetně neurologických, ortopedických, respiračních a dalších souvisejících problémů. Cílem je pomoci dětem dosáhnout maximálního možného funkčního a sociálního potenciálu a podpořit jejich celkový rozvoj a kvalitu života. Specifik dětské rehabilitace je mnoho. Děti procházejí rychlým vývojem a jejich tělo, motorické dovednosti a schopnosti se rapidně mění v průběhu času. Rehabilitace a terapie pro děti musí brát v úvahu právě tyto vývojové milníky, ale zároveň individuální tempo vývoje každého dítěte. Je tedy na terapeutovi a následně rodičích, aby dítěti společně poskytli co nejlepší podmínky k tomu, aby jeho psychomotorický vývoj probíhal co nejplynuleji. Právě role rodičů je další ze specifik dětské rehabilitace.

Rodič je najmä u menších detí neoddeliteľnou súčasťou terapie a závisí od neho z veľkej časti jej úspech. Je na jeho dôslednosti a schopnosti dieťa motivovať k terapii mimo ambulancie fyzioterapeuta, čo je úloha veľmi náročná. Preto by rehabilitácia detí mala zahŕňať použitie zábavných a hravých metód, ktoré sú čo najviac motivujúce a stimulujúce pre deti. Výhodou je tiež zapojenie cvičenia do každodenných rutín dieťaťa a jeho rodiny tak, aby bolo nenásilne implementované do každodenných činností. Rehabilitácia detí tiež obvykle vyžaduje spoluprácu rôznych odborníkov, ako sú fyzioterapeuti, ergoterapeuti, logopédi, psychológovia a ďalší. Tento interdisciplinárny prístup umožňuje komplexnú starostlivosť, ktorá zohľadňuje rôzne potreby detí.

S čím deti na fyzioterapiu napríklad dochádzajú?

Ako už bolo spomenuté na začiatku, ťažkostí, s ktorými deti a ich rodičia dochádzajú na fyzioterapeutické ambulancie je veľmi široké spektrum. V dojčenskom období sa deti môžu stretávať napríklad s asymetriou hlavičky, refluxom, deformitami nožičiek, kýlou či neurologickými diagnózami, s postupujúcim psychomotorickým vývojom a postupnou vertikalizáciou detí potom môžu začať ťažkosti s oneskorením psychomotorického vývoja, hypotónia, hypertónia a ďalšie. V období školského veku potom na ambulancii vídame abnormality pri chôdzi alebo už začínajúce chybné držanie tela, ktoré potom najmä v období dospievania progreduje v skoliotické držanie. Všetky tieto spomínané príklady si potom vo väčšine prípadov pacienti bohužiaľ ťahajú do dospelosti. A práve v tom tkvie hlavný účel a krása detskej fyzioterapie, pripraviť dieťa a nastaviť mu podmienky na celý život tak, aby mu telo čo najlepšie slúžilo. Preto je z pohľadu fyzioterapie na mieste nepodceňovať čokoľvek, čo sa nám na vývoji dieťaťa nezdá a nebáť sa vyhľadať pomoc odborníka.

Jemná motorika a ako ju podporiť

Jemná motorika je schopnosť ovládať pohyby malých svalov v rukách, prstoch a zápästí, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie precíznych a detailných úloh. Táto zručnosť je kľúčová pre mnoho každodenných aktivít, ako je písanie, kreslenie, obliekanie, manipulácia s malými predmetmi, strihanie, šitie a mnoho ďalších. Podpora jemnej motoriky u detí je dôležitá, pretože má vplyv na ich schopnosť učiť sa, komunikovať, vykonávať úlohy a interagovať so svojim prostredím. Je dôležité poskytnúť deťom rozmanité a stimulujúce prostredie, ktoré podporuje rozvoj jemnej motoriky, a zároveň im umožniť učenie a skúmanie svojimi vlastnými spôsobmi a tempom. Na rozvoj tejto veľmi dôležitej schopnosti u detí je možné využiť veľké množstvo pomôcok a aktivít. Príkladom môžu byť skladačky, staviteľské hry, hry s legom, hra s kockami, stolové hry s drobnými figúrkami, akékoľvek výtvarné aktivity, modelovanie a mnoho ďalšieho. V ponuke je dnes veľa produktov, pri ktorých skoro nemožno šliapnuť vedľa. Jediným úskalím sú u malých detí drobné súčiastky, ktoré sú často lákadlom na vloženie do úst, preto je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť.

Senzomotorika a ako ju podporiť

Senzomotorika u detí je termín, ktorý odkazuje na vzťah medzi senzorickými podnetmi (zrak, sluch, hmat, chuť, čuch) a motorickými schopnosťami (pohyb a manipulácia s telom). Táto interakcia je kľúčová pre rozvoj koordinácie, rovnováhy, orientácie v priestore, schopnosti pohybu a vnímania vlastného tela (propriocepcie) u detí a následne u dospelej populácie. V rámci fyzioterapie sa pojem senzomotorika skloňuje najmä v rámci vývoja klenby nohy, kde zohráva zásadnú úlohu. U novorodencov sú nohy obvykle ploché kvôli nezrelosti kostrovej štruktúry a nedostatočnému rozvinutiu svalov a väzov. Postupom času, s nadobudnutím skúseností a pohybových schopností, sa klenba nohy postupne formuje. Tento proces je ovplyvnený genetikou, prostredím, kde dieťa trávi čas, a aktivitami, ktorým sa venuje. Prirodzený pohyb, ako je chôdza, beh a skákanie, pomáha posilňovať svaly a väzy nôh a podporuje správny vývoj klenby nohy. Okrem toho nosenie vhodnej obuvi, ktorá poskytuje dostatočnú oporu a správnu polohu nohy a najmä jej voľnosť, je taktiež dôležité pre správny vývoj klenby.

Zásadné sú predovšetkým pre chodidlo rôzne senzorické podnety, ako sú nerovné povrchy, rôzne textúry a teplotné rozdiely, ktoré štruktúry chodidla nútia na ne reagovať a rozvíjať tak svoju štruktúru a funkciu. Preto je vhodné nechať detské chodidlo skúmať povrch, v najlepšom prípade naboso tak, aby táto spojnica medzi zemou a telom bola v čo najlepšej kondícii. Toto platí ale taktiež u dospelých. Nielen, že je možné využiť na podporu senzomotoriky akýchkoľvek voľne dostupných povrchov ako je tráva, kamienky, korene, vetvičky, ihličie, ale tiež možno podporiť vývoj klenby mnohými dostupnými senzomotorickými pomôckami, chodníčkami atď. aj v domácom prostredí. Pre deti bývajú tieto aktivity, ako sú rôzne prekážkové dráhy, zábavné a pre ich telo zároveň veľmi prospešné.