Syndróm karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela vzniká utlačením n.medianus (stredného nervu) v oblasti zápästia. Dôvodom kompresie býva najčastejšie preťaženie tkanív v tejto oblasti nevhodným a neustále sa opakujúcim pohybovým stereotypom, veľmi často pri písaní na klávesnici a práci s myšou či napríklad pri povolaní hudobníka. Rizikové je aj zamestnanie pri ktorom dochádza k vibráciám prenášajúcim sa na hornú končatinu, napríklad práca so zbíjačkou či vŕtačkou. V zúženom priestore zápästného tunela sa nenachádza iba n.medianus, ale aj šľachy svalov prstov, ktoré sú pri preťažení často dôvodom útlaku nervu. K zúženiu môže dôjsť aj v nadväznosti na traumu v oblasti zápästia a vzniku opuchu spojivových tkanív, ktoré n.medianus utláča. K takejto situácii môže dôjsť pri mikrotraumách šliach, fraktúrach, dislokáciách, zápalových aj degeneratívnych zmenách v tejto oblasti. Príznaky syndrómu karpálneho tunela sa môžu objaviť napríklad aj u tehotných žien či u žien v menopauze, keď vzhľadom na hormonálne zmeny dochádza k zadržiavaniu vody v tele, opuchu a následnej kompresii v karpálnom tuneli. Táto hormonálna nerovnováha môže byť príčinou syndrómu aj pri iných systémových ochoreniach ako je diabetes mellitus či hypotyreóza.

Symptómy karpálneho tunela

Medzi prvé príznaky „karpálu“ patrí zmena senzitívnych vnemov v oblasti palca, ukazováka, prostredníka a časti prsteníka. Jedná sa o pocity pálenia, brnenia či necitlivosti. Pacienti tiež udávajú pocit opuchnutej ruky či bolestivosť. Tieto príznaky môžu postupovať po celej hornej končatine smerom k telu. Intenzita týchto príznakov sa môže meniť v nadväznosti na opakované pohyby v zápästí či naopak pokoj. Veľmi často sa symptómy zhoršujú v noci a bránia pacientovi v spánku. Bez nastavenia vhodnej liečby sa príznaky s časom zhoršujú. Následne môže dôjsť aj k poruche jemnej motoriky, čo sa prejavuje zhoršením kvality až nemožnosťou vykonávania bežných denných aktivít, teda vypadávaním predmetov z rúk, neschopnosťou úchopu či zapnúť si gombík, zaviazať topánky atď.

Možnosti liečby karpálneho tunela

V prvom rade je potrebné myslieť na príčinu vzniku útlaku v oblasti zápästia a podľa nej postupovať v následnej liečbe. Pokiaľ nejde o traumu s prítomnosťou fraktúry či o akútny zápal v oblasti, je naším primárnym cieľom znížiť napätie v danej oblasti a redukovať tak kompresiu. Vhodné je spočiatku zaradiť ortézu, ktorá zápästie ochráni pred prípadným preťažovaním štruktúr v karpálnom tuneli. Ďalej je možné zaradiť masáže či studené obklady na redukciu opuchu. Metódy popísané v nasledujúcich odsekoch je vhodné kombinovať s individuálne vedenou fyzioterapeutickou intervenciou.

Na ovplyvnenie bolesti či odľahčenie mäkkých tkanív v postihnutej oblasti je možné využiť kineziotejp alebo Cross tejp. Na fixáciu zápästia na noc je ideálne využiť nočnú ortézu Mueller Adjustable Night Wrist Brace, ktorá ruku uvedie do úľavovej polohy tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu útlaku a mohlo dôjsť k efektívnej regenerácii.

V dnešnej dobe, predovšetkým v športovej fyzioterapii, je veľmi obľúbená metóda flossingu, ktorá sa dá využiť práve aj pri terapii syndrómu karpálneho tunela. Vplyvom reflexného prekrvenia oblasti po aplikácii flossbandu dochádza k stimulácii metabolizmu, prítoku živín a naopak odplavovaniu metabolitov. Podporujeme tak úspešný proces regenerácie danej oblasti. Na základe vrátkovej teórie bolesti je možné redukovať pomocou flossbandu prípadnú bolestivosť.

Z odvetvia fyzikálnej terapie je vhodné využiť na liečbu karpálneho tunela napríklad laser. Ten vďaka svojmu širokému spektru pozitívnych účinkov na tkanivá v kombinácii s individuálne vedenou fyzioterapiou môže byť efektívnym pomocníkom pri liečbe. Svojím pôsobením na nervové zakončenia pomáha redukovať bolesť, zrýchľuje hojenie pomocou navýšenia mikrocirkulácie v oblasti, znižuje zápalovú odpoveď organizmu a prostredníctvom stimulácie tvorby elastínu a kolagénu zlepšuje funkciu svalov šliach a kĺbov.

 

Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultnej Thomayerovej nemocice v Prahe