Technika s facilitačnými loptičkami vo fyzioterapii

V dnešnom článku by sme Vás radi zoznámili s technikou využita facilitačných loptičiek z pohľadu fyzioterapeuta v rámci každodennej praxe, efektivity metódy a možnostiach využitia. Loptička, presným názvom facilitácia loptičkou, je metóda, ktorá bola pôvodne vyvinutá Zdenou Jebavou na liečbu detských pacientov s astmou bronchiale. U týchto pacientov sa terapia zameriavala predovšetkým na to ako čo najviac uľahčiť liečebný proces, znížiť dávky medikamentov, reflexnou cestou uvoľniť hladkú svalovinu bronchov, redukovať svalovú hypertóniu najmä v oblasti krku a hrudníka a ovplyvniť psychické napätie. Spektrum diagnóz, pri ktorých sa loptičiek začalo využívať je dnes veľmi široké. Loptička môže byť dobrým pomocníkom v rámci techník mäkkých tkanív aj u ortopedických, neurologických, chirurgických a ďalších pacientov.

Ako loptička funguje a kedy ju využiť?

Najprv by som rada podotkla, že z loptičky môžeme profitovať najmä v prípade, keď je sprevádzané ďalšími metódami fyzioterapie, predovšetkým s prevládajúcim aktívnym zapojením pacienta. Ide o podpornú fyzioterapeutickú metódu. Z kraja terapie je dôležité ovplyvniť mäkké štruktúry tak, aby sme boli schopní dosiahnuť požadované rozsahy pohybu a nastolili čo najlepšie podmienky pre pohybovú terapiu. Práve v tom nám loptičky môžu pomôcť. Pre mňa ako pre fyzioterapeutku je veľmi dôležité šetriť aj svoje sily a ruky, preto je loptička dobrým pomocníkom v prípade, keď je potrebné uvoľniť kožu, podkožie, poprípade fascie na väčšej ploche. Tlak na loptičku je možné korigovať podľa potreby, a tým meniť hĺbku pôsobenia. Možno siahnuť aj po loptičke väčšieho či menšieho priemeru, podľa konkrétnej potreby. Existuje aj množstvo malých loptičiek, ktoré možno využiť na oblasť tváre, v tomto prípade ideálne napríklad pre stimuláciu mimických svalov pri paréze n. facialis.

Aplikácia loptičky

Loptička pod miestom aplikácie hrnie mäkké tkanivá pred sebou a obnovuje tak ich vzájomnú posunlivosť a pohyblivosť. Týmto spôsobom je tiež navýšená úroveň prekrvenia danej oblasti a stimulovaný metabolizmus. Vďaka tomu sú do miesta rýchlejšie pumpované živiny a nahromadené metabolity naopak odplavované. Vplyvom týchto procesov dochádza k uvoľneniu hypertonických tkanív. Dotykom loptičky sú stimulované receptory kože, ktoré vedú vzruch smerom do centra. Týmto spôsobom je možné facilitovať nervosvalový prenos u neurologických pacientov.

Mäkký dotyk

V praxi som sa stretla s pacientmi, ktorí vplyvom veľmi bolestivého stavu zle znášali dotyk. V mojom prípade to bol pacient po transplantácii kože s popáleninami na viac ako 60% tela. Vzhľadom na vysokú subjektivitu vnímania bolesti môžu byť príkladom napríklad aj chirurgickí pacienti s aktívnymi jazvami. V týchto situáciách bola loptička veľmi užitočná, pretože ho pacient na svojom tele lepšie prijal ako kontakt kožu na koži pri uvoľňovaní mäkkých tkanív. Postupom času mohla byť terapia facilitačnou loptičkou kombinovaná aj s dotykom dlaní, ale vďaka mäkkej štruktúre loptičky sa pacient na dotyk postupne adaptoval.

Loptičky sú dostupné pre všetkých

S predchádzajúcim sa tiež spája využiteľnosť loptičky pri terapii jaziev. Po chirurgických výkonoch platí viac ako inokedy dôležitosť prvotnej práce s mäkkými tkanivami, ktoré boli narušené rezom. Preto hneď po vybratí stehov môže pacient začať s loptičkou v rámci autoterapie. Zaobstarať si vlastnú molitanu loptičku je veľmi nenákladné, na stránkach je možné zakúpiť loptičky v štyroch veľkostiach. Podľa mojich skúseností je loptička efektívna aj pri redukcii opuchov, v tomto prípade možno samotných pacientov zainštruovať tak, aby boli schopní používať lymfatické loptičky sami. Loptičky je možné tiež využívať pri reflexnej masáži. Možno tak ovplyvniť funkciu vnútorných orgánov. V praxi používam loptičku aj pri nácviku úchopu a stimulácie jemnej motoriky, ideálna je pri terapii s pacientmi po zlomeninách v oblasti zápästia, ktorých sa vždy po zime vyrojí dosť.

 

Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultnej Thomayerovej nemocice v Prahe