Tejpovanie pri nestabilite členku

V tomto článku si zhrnieme postup, akým možno docieliť lepšiu stabilitu členka pomocou kineziotejpu. K nestabilite členku môže dôjsť mnohými spôsobmi, obvykle sa tak deje po výrone vzniknutým úrazom. Najčastejšie dochádza k vyvrtnutiu členkového kĺbu tzv. inverzným smerom, kedy sa palec dostáva dovnútra, smerom k stredu tela. Preto sa budeme zaoberať predovšetkým zastabilizovaním vonkajšej časti členka.

Postup tejpovania pri nestabilite členku

V prvej fáze si tejp vymeriame z chrbta chodidla, následne prechádzajúci ploskou vonkajšou stranou členku až cca 10 cm nad členok. Tejp na oboch koncoch zastrihneme do oblúčika. Kotvu umiestnime bez napätia zhruba do polovice priehlavku, kotvu by sme mali nechať dostatočne dlhú, určite aspoň 5 cm. V tejto fáze si chodidlo uvedieme pasívne do dorsálnej flexie a everzie, teda pritiahneme špičku a chodidlo otočíme smerom von za malíkom. V tejto polohe pridržíme kotvu a tejp v 50-75% napätí lepíme zospodu na chodidlo a následne smerom nahor cez vonkajší členok. V tejto pozícii nalepenú časť tejpu riadne zažehlíme a voľne bez napätia dolepíme zvyšok tejpu nad vonkajší členok ako kotvu. Snažíme sa pomocou tejpu docieliť opačnú polohu akra, ako bol mechanizmus vzniku úrazu. Všetko nakoniec ešte prežehlíme, aby sme docielili dokonalé prilepenie.

Na čo nesmieme zabudnúť počas tejpovania

V druhej fáze je možné pridať funkčný tejp pre korekciu predozadného smeru pohybu v členkovom kĺbe. Najskôr nalepíme dostatočne dlhú kotvu tejpu na priehlavok chodidla. Potom uvedieme nohu do dorsálnej flexie, teda do „fajky“ a nalepíme druhú kotvu na oblasť holene. Stredová časť tejpu nám vytvorí "mostík" medzi kotvou na priehlavku a kotvou na holeni. Pasívnym pohybom do plantárnej flexie, teda prepnutím špičky sa nám stredová časť prilepí. My ju následne zažehlíme.

Stabilizácia členkového kĺbu

Týmto spôsobom je možné zaistiť efektívnu stabilizáciu členkového kĺbu. Ide o techniku, ktorá kĺb mechanicky spevňuje, ale zároveň stimuluje svaly podieľajúce sa na aktívnej stabilizácii členku. Táto technika je vhodná najmä po odznení akútnej fázy úrazu, v ktorej by sme použili najskôr metódu lymfatického tejpovania na odznenie opuchu a stimuláciu regenerácie (viď. video vyššie). Táto stabilizačná technika je najefektívnejšia v kombinácii s individuálne vedenou fyzioterapeutickou intervenciou zameranou na obnovenie stability členka a celej dolnej končatiny.

 

Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultnej Thomayerovej nemocice v Prahe