Terapia Impingement syndrómu

Čo je to Impingement syndróm a ako sa prejavuje?

Ide o najčastejšiu príčinu bolestí ramenného kĺbu, ktorá vzniká mechanickým útlakom hornej časti rotátorovej manžety v subakrominálnom priestore. To spôsobuje bolesť a obmedzenie voľného pohybu rotátorovej manžety a celkovej pohyblivosti v ramennom kĺbe, ktorá vedie k chronickým bolestiam, mechanickému opotrebovaniu tkanív rotátorovej manžety a tým celkovej dysfunkcii. Z dôvodu bolesti pri pohybe vzniká snaha kompenzovať stratu pohybu v ramene pohybom lopatky, dlhodobo vedie táto kompenzácia až k nadmernému preťaženiu krčnej chrbtice. V prípade dlhodobého mechanického opotrebovávania môže v najhoršom prípade dôjsť aj k natrhnutiu rotátorovej manžety alebo burzitíde.

Typickým príznakom je tzv. „bolestivý oblúk“, kedy je provokovaná bolesť na vonkajšej strane ramenného kĺbu pri upažení do horizontály a nad ňou najčastejšie v 60°–120°. Postupne dochádza k preťaženiu m. deltoideus spojeným s bolesťou na vonkajšej strane ramena a bolesťou vonkajšej strany krku a hypertonickým m. trapezius alebo bolesťou okolo lopatky, z dôvodu kompenzácie obmedzeného rozsahu pohybu. Bežná je aj bolesť pri spánku na postihnutej strane.

Ako vzniká Impigement syndróm?

Medzi príčiny vzniku impingement syndróm patrí vznik osteofytov v subakromiálnom priestore alebo abnormálnemu tvaru akromiónu (nadpažku), kedy štrukturálne dochádza k zúženiu priestoru medzi acromionom (nadpažkom) a hlavicou humeru (pažné kosti). Relatívne zmenšenie môže nastať aj v dôsledku opuchu mäkkých tkanív prechádzajúcich v subakromiálnom priestore. Dôvodom opuchu tkanív môže byť buď akútne zranenie alebo chronické preťažovanie.

 

Prevencia vzniku Impigement syndrómu

Pretože je jeden z dôvodov vzniku impingement syndrómu chronické preťažovanie kĺbu, je preto vhodné zaradiť kompenzačné cvičenia. Pokiaľ viete, že dlhodobo vykonávate činnosti, ktoré vaše ramená preťažujú a už ste sa stretli s bolesťou ramenného kĺbu, je vhodné navštíviť fyzioterapeuta, aby ste s jeho pomocou predišli vzniku impingementu.

Terapia Impingement syndrómu

V terapii impingement syndrómu sa cieli stabilizáciu ramena pomocou špecifických posilňovacích cvikov s postupnou progresiou, zameraných na svaly ramena, rotátorové manžety a stabilizačné svaly lopatky. Posilňovacie cviky sú doplnené o strečing a manuálnu terapiu na oblasť ramena, krčnej a hrudnej chrbtice. Celkovú terapiu impingementu môžeme rozdeliť do 4 fáz.

V prvej akútnej fáze je hlavným cieľom znížiť bolesť a obnoviť hybnosť. Dôležitou súčasťou je aj edukácia pacienta o úprave niektorých činností a vyvarovaním sa aktivitám ako sú športy a cvičenia, kde sa paže dvíhajú nad úroveň ramena. Na zmiernenie bolesti v akútnej fáze, ktorá je typicky sprevádzaná zápalovým procesom, sa spočiatku používa kryoterapia. Výhodou kryoterapie je, že zvyšuje prah bolesti, takže znižuje nielen bolesť, ale uľahčuje aj pohyb v postihnutom ramene. Po ustúpení akútnej fázy je možné využiť teplý vírivý kúpeľ alebo ultrazvuk. Ďalej v tejto fáze začíname s naťahovacími cvikmi zameranými na prednú časť ramena a hrudník. S posilňovacie cvičenia sa začína v ranej fáze rehabilitácie s hlavným cieľom obnoviť svalovú rovnováhu a spomaliť svalovú atrofiu. V akútnych fázach rehabilitácie, kedy je výrazná bolestivosť sa využívajú izometrické cviky, tie je možné vykonávať v rôznych uhloch v celom bezbolestnom dostupnom rozsahu pohybu. Z dôvodu možných mikro/makro traum môže dôjsť k zhoršeniu proprioceptívneho vnímania, preto by sa mali vykonávať aj cvičenia na obnovenie propriocepcie.

Druhá fáza rehabilitácie je zameraná na progres posilňovacích cvikov s postupným zaradením izotonického cvičenia na obnovenie svalovej sily a zlepšenie rozsahu pohybu. Naďalej sa pokračuje aj v cvikoch zameraných na propriocepciu. Využiť sa dajú napríklad oscilačné cvičenia s Theraband flexbarom. V tejto fáze sa tiež pracuje na stabilizácii nielen ramena, ale aj oblasti trupu.

S treťou fázou sa začína v prípade, že sa v predchádzajúcich fázach dosiahol normálny rozsah pohybu a podarilo sa zvýšiť svalovú silu. Cieľom tejto fázy je zvyšovať intenzitu cvičenia, naďalej zvyšovať nielen svalovú silu, ale aj vytrvalosť. Začínajú sa tu zaraďovať aj viac športové prvky, ako je napríklad hádzanie loptičky alebo kľučky na labilnej ploche, ktoré zlepšujú dynamickú stabilizáciu.

Štvrtá, posledná, fáza spočíva v udržaní stavu vybudovaného v predchádzajúcich fázach. Ďalej sa teda pokračuje v indikovaných posilňovacích aj naťahovacích cvičeniach.

V priebehu rehabilitačného programu je vhodné na podporu terapie využiť aj vysokovýkonný laser, ktorý je v kombinácii cvičiacim programom účinný pri znižovaní bolesti a tým je pozitívne ovplyvňovaný aj rozsah pohybu. Rovnako tak sa dá na podporu terapie a stabilizáciu ramena využiť aj kinesiotaping.

 

ZDROJE:

ROUCHAL, M. Shoulder joint pain. Online. Medicína pro praxi. 2022, roč. 19, č. 5, s. 338-348. ISSN 12148687. Dostupné z: https://doi.org/10.36290/med.2022.052. [cit. 2023-11-09].

HOROWITZ, Evan H., and William R. AIBINDER. “Shoulder Impingement Syndrome.” Physical medicine and rehabilitation clinics of North America vol. 34,2 (2023): 311-334. doi:10.1016/j.pmr.2022.12.001

GROSS, J. M.; FETTO, J. a SUPNICK, Elaine Rosen. Vyšetření pohybového aparátu: překlad druhého anglického vydání. Praha: Triton, 2005. ISBN 80-7254-720-8.

YILMAZ, M., EROGLU, S., DUNDAR, U., & TOKTAS, H. (2021). The effectiveness of high-intensity laser therapy on pain, range of motion, functional capacity, quality of life, and muscle strength in subacromial impingement syndrome: a 3-month follow-up, double-blinded, randomized, placebo-controlled trial. Lasers in Medical Science. doi:10.1007/s10103-020-03224-7

https://stanfordhealthcare.org/medical-conditions/bones-joints-and-muscles/shoulder-impingement-syndrome.html

https://is.muni.cz/el/fsps/jaro2020/bp1889/1.__Bolesti_ramena.pdf